Manínska tiesňava

Manínska tiesňava je najužším skalným kaňonom v strednej Európe. Kaňon je tvorený vápencovými skalami. Manínska tiesňava má rozlohu 177.63 ha. Od roku 1967 je národnou prírodnou rezerváciou. Nachádza sa v Strážovských vrchoch medzi Veľkým a Malým Manínom.

Z geologického hľadiska vznikla Manínska tiesňava epigenetickým prielomom manínskeho potoka. Manínsky potok rozdelil Manínske bradlo na dve časti: Veľký Manín (891 mnm) a Malý Manín (812 mnm). Môžme tu obdivovať množstvo morfologických tvarov. Rôzne ihly, veže, skalné hríby, hrebene, kotly či pereje.

Prevýšenie skál sa pohybuje od 20 do 200 metrov. Vlhká mikroklíma vysokých skalných stien umožnila výskyt vysokohorských druhov rastlín a živočíchov v malej nadmorskej výške. Na výslnných polohách skalných stien sa nachádzajú teplomilné druhy. Našli sa tu početné skameleniny. Manínska tiesňava je ročne navštevovaná množstvom peších turistov, cykloturistov či horolezcov. Nachádzajú sa tu cvičné horolezecké terény.

Manínska tiesňava sa nachádza 6 km od Považskej Bystrice. Východzí bod je Považská Teplá, miestna časť Považskej Bystrice. Ak sa v meste poriadne porozhliadnete, zbadáte Považský hrad. Oproti hradu, na druhom brehu Váhu, sa nachádza tiesňava. Zo železničnej a autobusovej stanice tam ide spoj č. 5 MHD. Manínska tiesňava je súčasťou náučného chodníka, ktorý spája Manínsku tiesňavu, Záskalie, Kostoleckú tiesňavu, Kostolec, Veľký Manín a Bosmany. Túra trvá 4-5 hodín. Manínska tiesňava je pomerne krátka. Má iba niekoľko desiatok metrov. V jednom zo zákutí tiesňavy sa nachádzajú pamätné tabule ľudí, ktorí zahynuli v horách.

Galéria
Epigenéza

Z gréckeho slova epigenesis. Epigenéza je jedným z geologických procesov. Je to proces, pri ktorom rieka vytvára postupom času prielom v horninách. Dochádza k poklesu eróznej bázy a vytvára sa prielom. Na Slovensku patria k najznámejším epigenetickým prielomom Domašínsky meander a Devínska brána.